▶ "Pád neba"

"Zastrelil?! Juniorku? Pri bohoch. Musíme ho nájsť. Tibor, asistuj slečne domov. A v strehu. Budem na rádiu." Vydal rozkazy jeden zo seniorov a svojmu kolegovi a Nasti pokynul aby ho nasledovali. Možno bolo múdre nenechať ozbrojeného vraha behať slobodne po vaulte, a čím skôr ho chytia, tým skôr bude mať Nasťa pokoj. Mohlo sa stať že ju bude čakať pred vchodom do jej bytu. Vlastne, bolo to dosť pravdepodobné. Práve preto sa tam s ňou vydal ozbrojený a skúsený strážnik. Ešte pred vaším odchodom sa ozvala Holíková. "Slečna, prišiel s doktorom Kállayom? Myslíte pána Hagaru? Nie, tento muž nebol Hagara. Jeho by som spoznala... tento útočník mi nie je povedomý." Povedala s úsmevom a istotou, ktorú ste si mohli vyložiť ako ste chceli. Nasťa si ho zrejme len pomýlila - mali takmer rovnaký oblek a okuliare, a v prítmí sa siluetou podobali. Navyše nikdy nemala šancu dobre si ho obzrieť. Tibor Nasťu napokon netrpezlivo schmatol za rameno a ťahal ju z centrály. Z vytiahnutou zbraňou pomaly kráčal cez chodby, a za každým rohom sa pre istotu obzrel. po najatom vrahovi ani stopy. Konečne ste dorazili pred dvere Nastinej bunky. "Ak ho skutočne poslal Hrma, bude to musieť počkať. Núdzový stav a tak, vieš. Navyše, Strieborná je uzavretá. Zatesni dvere a neotváraj cudzím ľuďom." Otočil sa na ňu Tibor a vydal sa na odchod. Zbraň jej žiadnu nedal, stále mala len svoj obušok. Doma by mala byť v úplnom bezpečí. Strážnik sa strhol, keď sa na druhej strane chodby ozvali rýchle kroky. Skoro po Valérii vystrelil. "Nasťa... ach." Hlaveň zbrane namierená priamo na jej hruď ju rýchlo zastavila. "Nasťa?" Pozrela Val nechápavo na Nasťu. "Val, poriadne si ma... bože. Dobre, dievčatá. Musím sa vrátiť do práce. Bude najlepšie ak sa zašijete dovnútra." Zložil zbraň Tibor a vydýchol si. Potom vykročil kamsi do tmy, zrejme za svojím kolegom.

Hovorilo sa mi to zle, celkovo mi z tejto situácie bolo zle. Čo som vlastne mojim konaním spôsobila? Robila som si len svoju prácu a práve kvôli tomu o život prišiel niekto, kto za to vôbec nemohol. "Je to možné pani Holíková, neviem, možno len mali podobné oblečenie? Asi som sa pomýlila." Uznala som. Predsa len som bola celkom pod stresom. Ani jedného a ani druhého som si nikdy nestihla poriadne obzrieť. No to ma už Tibor schmatol a ja som poslušne kráčala za ním. Išli sme pomalšie než obyčajne no.. to bolo pochopiteľné. Bolo možné že tu niekde ten vrah stále bol. Vlastne viac než pravdepodobné. Síce som pôvodne chcela ostať na stanici a aspoň tam nejaký deň dva prespať ale.. čo už.
Dostali sme sa až do uhoľnej štvrti a čoskoro sme prišli k bunke, v ktorej som bývala ja. V tom som započula známy hlas a len so msa trocha zdesene pozrela smerom k Val. Vyplašila aj mňa. Teda skôr ma vyplašila Tiborova reakcia. Rýchlo som otvorila dvere a len som Val naznačila, nech vojde dovnútra. Mohla vidieť že som na tom bola biedne. Furt som sa obzerala, nechcela som byť na ulici.
"Val niekto po mne ide.. ak sa nechceš rozprávať cez interkom.." Naznačila som jej, že sa naozaj musím schovať.

Tibor vybral inú cestu domov ako Nasťa predtým, a tak ste sa vyhli miestu, kde vrah zastrelil kamarátku Valérie. Navyše, ľudia vracajúci sa domov ju museli nájsť a zavolať doktora. Kým ste prišli, možno ju aj odniesli. Pomôcť sa jej rozhodne nedalo. Valérie o ničom zatiaľ nevedela. Rýchlo vošla za Nasťou a zo zmäteným výrazom postávala kdesi v strede hlavnej izby. "Po tebe? Ako... ako to myslíš? Prečo?" Pýtala sa, pričom pohľadom hľadala najbližšiu pohovku na ktorú sa zvaliť. Dnešný deň bol naozaj strašný a vyčerpávajúci. "Ja... po vyhlásení núdzového stavu som nechala mamu doma z otcom a vydala sa rovno sem. Kapitán nás volal kdesi do podzemia, ale ja som práve hliadkovala na druhej strane štvrte. Kým som došla, zakázali mi vojsť, vraj nejaké zrútenie... a že niekoľko ľudí zavalilo. Rada ťa vidím nažive." Pousmiala sa, prikročila ku Nasti a objala ju. Možno o svojej kolegyni predsa len nemusela vedieť. "Ak... ideme na rezervy, zostáva nám nanajvýš pár dní... čo budeme robiť? Riaditeľ... možno niečo vymyslí?" V zúfalstve si Valéria neuvedomila, že riaditeľ sídli v Striebornej štvrti, a tá bola okamžite po vyhlásení núdzového stavu uzatvorená. Oni mali vlastné stroje. Ale nie pre vás.

Keď vstúpila dovnútra, hneď som prekročila prah aj ja a zavrela som dvere, na čo som ich aj zablokovala. Kým sa ma pýtala ako to vlastne myslím, zatiahla som aj kovové rolety na oknách. Aj v mojej izbe svietilo len červené núdzové svetlo, ktoré osvetľovalo viac menej len minimum. "Hrma.. " Zamrmlala som potichu. Nemala som iného vysvetlenia  viac menej to bolo to jediné, o čom som mala nejaké informácie. Keď bolo toto malé zabarikádovanie môjho ubytovania bezpečné. Sťažka som vydýchla a otočila som sa k mojej kamarátke. Vyzerala ustarane. Až sa mi pomaly chcelo plakať.
"Ja.. som tam bola." Zamrmlala som, dávajúc si dole prilbu a pohadzujúc ju len niekde na zem. Stále som sa trocha triasla. Prijala som objatie, aj keď sama som bola schopná sa o Valériu tak maximálne oprieť. Nakoniec som ju však objala tiež a vôbec sa mi ju nechcelo púšťať. Nahlas som preglgla a nakoniec som ju predsa len pustila, na čo som sa zvalila na najbližšiu starú pohovku. Nevŕzgala, keďže nebola pružinová.. nebola síce z nejakej kože, ale bola hrozne pohodlná. AJ keď v tomto stave bolo pohodlné všetko.
"Určite niečo vymyslia. Neverím, že sme boli odkázaný len na tie blbé stroje zdola.. musia tu byť nejaké staré vyradené krámy.. ktoré sa dajú opraviť." Snažila som sa ubezpečiť sama seba, no vôbec som to nechcela riešiť. Rukou som si pretrela tvár a uvedomila som si, že som hrozne špinavá. Chcelo to umyť sa. Nemala som v pláne vychádzať, ale umývadlu mi určite funguje. Nechcelo sa mi však vôbec vstávať.

"Hrma?! Do riti..." Zakliala Val znepokojene a musela si sadnúť. Nebolo nad čím premýšľať, vlastne to bolo celkom jednoduché. Valériu len prekvapila opovážlivosť toho muža. Vedeli ste že je odporný, no aby sa znížil k vražde na objednávku? Na svojej hrdosti musel naozaj utrpieť, najmä keď ho porazili dve ženy. Takú neférovosť nemohol prežiť. A preto sa rozhodol zabiť dievča, ktoré si len robilo svoju prácu? Val ešte na účet Hrmu vyslovila niekoľko nepekných nadávok, no potom ju zaujali ďalšie slová Nasti. "Vlastne áno... že ma to nenapadlo! Som ja sprostá. Kapitán ťa musel zadeliť do strojovní. Takže Hrma ťa skoro zabil priamo aj nepriamo za posledných pár dní. Skutočne úžasný chlap." Z Nasti opadala väčšinu prachu, no aj tak bola stále zafúľaná ako keby sa s niekým mlátila v blate. "Vyzeráš strašne. Mala by si sa osprchovať." Dodala Val so slabým úsmevom, pretože na viac sa nezmohla. Nie v tejto situácii. Mechanici možno niečo nájdu. Niečo dajú dokopy. No mali na to len málo času. Valéria nechala Nasťu aby sa išla umyť a sama sa zvalila na pohovku v hlavnej miestnosti. Zbytok dňa ste si užili ako to najväčšmi šlo - predsa len, zábava sa ťažko hľadá keď sa v miestnosti vznáša spekter smrti. Na problémy s kyslíkom bolo lepšie nemyslieť.

Skoro ráno vás vyrušilo pípanie oboch pip-boyov. Mohli ste dúfať v dobré správy. Aspoň jedinú. Kapitán Jarovský sa ozval so správou venovanou všetkým bezpečnostným jednotkám vo vaulte. Juniori, seniori, dôstojníci. Mali ste sa zoskupiť vo vchodovej hale vaultu, a to čo najrýchlejšie - išlo o urgentnú a prioritnú správu najvyššej úrovne. Ak by vás nezobudil kapitán, spravili by tak otrasy a hluk, ktorý bol neznesiteľný, a hlavne vôbec neprestával. Každý istým spôsobom vedel čo sa deje, no nevedeli ste ako sa to celé skončí. Ku šťastiu, včera ste išli spať pomerne skoro. Valéria deň predtým slúžila v nočnej, a tak ste sa obe rozhodli zaľahnúť už večer. Vstala už asi hodinu pred Nasťou. Oblečená a pripravená postávala v malej kuchynke, hľadajúc v chladničke čosi na zahryznutie. "Dobré ráno... už umieram od hladu." Prehodila Val, no dobre ste vedeli že ak ihneď neuposlúchnete kapitánov rozkaz, tak vás poriadne zdrbe.

Prikývla som.. a znova som len prikývla. Mala pravdu. Hrma bol vypatlaný kretén a naozaj by som sa osprchovať mala. Tak som to aj spravila. Zvyšok dňa sme prežili pokusmi o nejakú zábavu. Išlo to ťažko no, aj cez tlmené svetlo som tu mala napríklad karty a podobné veci. Tiež sme chvíľu pozerali holo-pásky z toho jedného terminálu, čo som tu mala, prípadne sme si mohli asi aj niečo zahrať? Každopádne sme išli spať pomerne skoro. Obe sme boli zničené, teda ja som mala pocit, že umriem.

Ráno som sa zobudila ako druhá. Otvorila som oči a chvíľu som len pozerala do stropu. Bolo vidieť, že sa mi naozaj nechce no.. ten hluk a otrasy sa nedali prehliadnuť. Nehovoriac o kapitánovi. Pip-boy som ani nemala na sebe. Nedokázala som s ním poriadne spať, proste bol položený vedľa posteli. Rozospato som sa posadila, na čo mi vlasy padli do tváre. Stále bolo rovnaké červené svetlo. Šetrný režim.. Pozrela som sa na Val, ktorá sa už stihla aj obliecť. Sama som na sebe mala v podstate len nočnú košeľu, pri čom sa mi do kombinézy vôbec nechcelo.
"Ráno..." Zamrmlala som tak trocha ako mŕtvola. Chcela som sa znova zvaliť na posteľ a pretočiť sa na druhú stranu no.. to naozaj nešlo. S povzdychom som sa preplazila ku kabinetu s oblečením a začala som odtiaľ vyťahovať čistú Vault kombinézu a spodné prádlo.
"Malo by tam niečo byť.. ponúkni sa." Mala som tam veci ako ovocný džús a základné potraviny. Toasty, nejaká šunka/saláma .. klasicky vybavená chladnička. Pokojne aj ovocie, aj keď už začínalo byť prezreté. Lenivo som cez nohy prevliekla nohavičky, popod košeľu som si zapla podprsenku a následne som sa z košele vyzliekla. No nie na dlho.. hurá na Vault kombinézu. Keď som ju zapla, rýchlo som cez seba ešte hodila vestu a helmu som si zobrala do rúk. Ako raňajky som si zobrala jedno jablko a len som sa spýtavo pozrela na Val.
"Mali by sme ísť, inak z nás stiahne kožu." Po týchto slovách som sa do jablka zahryzla, zapla som si pip-boy a naťukala som kód do terminálu, ktorý otvoril vstupné dvere. Mohla si všimnúť, že po ráne naozaj výrečná nie som. Stále som vyzerala ako mŕtvola.. váčky pod očami a ani som sa nijak nesnažila upraviť tie vlasy. Načo aj.. za chvíľu na nich bude helma.

Val z chladničky schmatla prvú vec na ktorú jej padla ruka a bola to práve uhorka. "Vitamíny." Pokrčila plecami a s chuťou sa do nej zahryzla. Bola lepšia ako čakala. Nuž, keď je človek hladný, všetko je dobré. Na naliehanie Nasti sa vydala za ňou, z úsmevom a pozitívnou náladou, dúfajúc že tento deň sa skončí lepšie ako včerajšok. To čo sem prichádzalo vás istým spôsobom zachraňovalo tak či tak - bez vašich nových hostí by ste sa tu čoskoro udusili. Ak však mali zlé úmysly, ich záchrana bude vysoko ironická. Tak ste sa vybrali za svojimi povinnosťami. Chodby boli takmer prázdne, členovia VBS smerovali ku vchodu a len zopár ich zostalo pozadu. Niektorí obyvatelia museli pracovať aj za týchto okolností; ich práce boli nutné pre denný život vaultu.

______________________________________________________________________________________________________
Pokračovanie v tejto téme: [You must be registered and logged in to see this link.]