▶ "Pohľad na oblohu"

Vyzeralo to, že sme celkom blízko no.. zároveň som si uvedomila, že sa moje šance v podstate dosť prepadli. Stačilo sa len trocha započúvať do slov kapitána o tom, koľko by za mňa dali peňazí. Aj keď som nepočula sumu a ani by som nevedela túto sumu k ničomu prirovnať, muselo to byť.. veľa. Jeden ľudský život v tomto svete nestál toľko, čo ľudský život druhého človeka a môj? Môj bol očividne dosť, dosť drahý. No na druhú stranu som tiež videla jeden dokument a.. tak trocha som tušila, kvôli čomu ma Andrei tak chcel.
"Vy potrebujete špióna.." Dodala som potichu a trocha nervózne som prestúpila z nohy na nohu. ".. a kto by niekoho ako ja podozrieval z toho.. že pracuje pre niekoho ako vy." No viac moc som k tomu nehovorila. Vedela som, kedy to pravdepodobne nemalo cenu. Len som si povzdychla a v podstate som to vzdala. Bola pravda, že moje posledné slová mali trocha zahrať na psychiku kapitána. Pretože presne o tom to bolo. Aj jemu prišlo absurdné ma zamestnať, určite aj adriánovi a o to viac tej ich seržantke. A presne o to išlo.

Posledný argument Nasti neznel vôbec zle. Dokonca dával zmysel. Kladiváci mali v poli množstvo agentov, ale väčšina z nich boli ghúlovia. Už len z ich rasy sa pomerne jednoducho dalo usúdiť a predpokladať, že by mohli pracovať pre armádu. Každý ich z toho podozrieval, aspoň v blízkosti Bystrice.
"Špión? Povedz mi, čo ty môžeš vedieť o špionáži?" Spýtal sa kapitán, neveriacky krútiac hlavou. Stále nebol presvedčený - Andrei s podobnými ťažkosťami počítal, ale aj on bol prekvapený zo Zherdevovej zaťatosti. Nastin nápad ale rozjasnil Andreiovu tvár.
"Teraz možno nič, ale vzal by som ju pod moje krídla. Vytrénoval ju. Aleksey, prezraď, koľko ženských špiónov má armáda? Navyše je mladá... a pekná! Tvár, pokožka nezničené životom v pustatine. Vieš aký vplyv majú tínedžerky na nadržaných chlapov? Vyklopia jej všetko!" Povedal Andrei a kapitán vedel že hovorí pravdu. Predajom by získali jednorazový zárobok, síce veľký, ale investície boli niekedy výhodnejšie. No investície prinášali risk - nikdy ste nevedeli či sa vyplatia, a či sa nakoniec neocitnete v mínuse. Zherdev chvíľu mlčal, prstami si šúchal bradu a zamyslene hľadel kamsi do steny.
"Fajn. Ostatné zajatkyne nám vynesú dosť prachov. Povedzme, že bez jednej sa zaobídeme..." Vyhlásil napokon kapitán a hlasno tleskol rukami. Andrei sa zo slabým úsmevom obzrel na Nasťu - vyšlo vám to. No bol to len prvý krok. Skutočné rozhodnutie zostávalo na generálnej plukovníčke. Ale odporučenie kapitána isto pomôže.
"Spasibo, Aleksey. Máš to u mňa." Zasalutoval Andrei a postavil sa. Zherdev len mávol rukou, akoby sa nič nestalo.
"Andrei, po tom pekle... zaslúžiš si to. Ak vás Struzacka pustí, tak vám prajem bezpečné cesty. Podpolkóvnik."
Ako ste vychádzali zo stanu, Zherdev na vysielačke zavolal generálnej plukovníčke a oznámil váš príchod.

Na čerstvom vzduchu si Andrei zhlboka vydýchol.
"Ty sa teda vieš vyhovoriť z blbej situácie."

Aj by som mu niečo odpovedala, ale Andrei ma predbehol. Nakoniec ma naozaj prekvapilo, že moje posledné dve vety mi v podstate dopomohli k tomu, aby som naozaj nemusela odísť do zajatia ale.. no aby ma zobrali do armády. Dosť som sa potešila, aj keď som zatiaľ nenahadzovala moju víťaznú tvár. Nechcela som pôsobiť nezdvorilo. Ako sa pozdravili, len som sama kývla hlavou aj keď.. u armády som stále nebola, takže salut chýbal.
Vyšli sme zo stanu a na čerstvom vzduchu sme si obaja dali chvíľu pauzu. Zľahka som sa pousmiala na slová Andreia.
"Yeah.. nie si prvý, kto mi to hovorí.." Prišlo by mi divné mu zrazu začať vykať po tom, ako sme si začali tykať.
"Budem musieť byť presvedčivá ešte raz?" Spýtala som sa ho. Vyzeralo to tak, že nás predsa len čakala ešte jedna skúška. Teda aspoň mňa. Rukami som si znova prečesala vlasy a tak trocha som si spomenula, aké by bolo skvelé si dať teraz nejakú kúpeľ. No kde? Niečo mi hovorilo, že tuto to nebola úplne bežná vec. Trocha som si rozopla kombinézu, keďže mi v nej začalo byť teplo. Asi z ďalšej nervozity.

"Neviem. Naozaj neviem. Struzacku ju niekedy ťažké odhadnúť." Pokrčil plecami Andrei a spoločne ste vykročili po námestí, smerom do mohutnej veľkolepej budovy, z čoho mohla Nasťa uhádnuť, že ide o radnicu alebo sídlo krajského súdu - teda bolo v minulosti. Teraz sa tam nachádzalo armádne ústredie Kladivákov a z budovy takmer nedobytná pevnosť, chránená hrubými kamennými hradbami, poskladaných zo všetkého možného. Jej prednú časť lemovali strážne veže a ostreľovacie hniezda. Z niektorých okien pevnosti vytŕčali hlavne diel. Ktokoľvek kto by sa pokúsil na toto miesto zaútočiť by spravil obrovskú - a smrteľnú - chybu. Nemuseli ste zájsť ďaleko; generálna plukovníčka stála na akomsi super-tanku. Nasťa vo filmoch videla tanky a vojenskú techniku, no tento kolos bol dvojnásobne väčší. Niečo úžasné a schopné nevídanej deštrukcie. Struzacka na sebe stále mala tú mohutnú zbroj, zrejme poháňanú fúznym jadrom. V tej plechovke si sama podala celú VBS, a to ste sa jej ani nedotkli. Vďaka brneniu bola ghúlka tak zo vyše dvoch metrov vysoká, stojac vysoko nad všetkými svojimi podriadenými.
Andrei podišiel k tanku a zasalutoval tak ako sa patrilo.
"Generálna plukovníčka."
"Podplukovník. Andrei. Pohov." Ku šťastiu ho poznala aj Struzacka. To mohlo pri presviedčaní pomôcť. Zdalo sa že na podplukovníka mal v armáde Andrei vážené postavenie. Možno vyššiu hodnosť len odmietal. Možno mu stačilo byť pilotom. G-P zoskočila z tanku a na zem dopadla s hlasitým dupnutím. Zo záujmom pozrela na Nasťu.
"Kapitán ma oboznámil so situáciou. Takže ju chceš vytrénovať? Pre armádu?"
"Presne tak. Spravím z nej dobrú investíciu. Daj mi šancu." Zahľadel sa na Struzacku prosebne a pošúchal si ruky.
"V tvoje schopnosti verím. No naozaj nechceš skutočných regrútov? Z týchto mäkkýšov len ťažko niečo vydlabeš. Navyše... koľko sme zabili jej kolegov? Známych? Daj na moje slovo - podreže ťa v spánku." Prehodila Struzacka a prešla bližšie ku Nasti.
"Máš v pláne pomstiť sa?" Venovala jej nezvyčajne priamu otázku. No generálna plukovníčka z odpovede vedela vyčítať pravdu. Ak nie skutočný úmysel, aspoň veľmi dobrý odhad.

"To bola tá v tom brnení?" Spýtala som sa ho ešte pred tým, než sme vôbec vyrazili na cestu. Aj keď dva krát som sa nemusela pýtať. V momente som si na túto otázku odpovedala aj sama a no.. mala som pravdu. Bola to ona. Žena, z ktorej išiel väčší rešpekt, než z kohokoľvek, koho som kedy videla.
Po nejakom čase sme došli k budove, ktorá bola obohnaná podivnými hradbami. Všetko tu vyzeralo ako poskladané a pozliepané z mnohých vecí. Pravdepodobne tak vyzerala celá pustatina. Keby že sa Andrei tak neponáhľa, pravdepodobne by som ostala na veci civieť.. a dlho. Bolo to ako z nejakých filmoch.
No to čo ma čakalo vnútri, mi takmer vyrazilo dych.
"T..to je tank?" Zašepkala som tak potichu, že som to sotva počula sama. No len som sa rýchlo postavila do pozoru. Aj keď ja som to až tak nevidela. V podstate som sa snažila stáť tak nejak vystreto. Trocha strhane som sa obzrela na Andreia po tom, ako si ma začala kapitánka obzerať. No, nemohla som sa jej diviť. Musela som si zachovať chladnú hlavu.
Jej otázka ma však prekvapila. Bola pravda, že som na pomstu vôbec nemyslela. Aspoň nie na pomstu týmto tu..
"Ehm.. nie pani, teda.. Generálna plukovníčka. V podstate ste mi zachránili život. Vo Vaulte na mňa niekto najal vraha." Priznala som. Zhoda náhod. To pre čo ho na mňa najali som zatiaľ nevysvetlovala, keďže sa nikto nepýtal. Pozrela som sa plukovníčke do očí. Rozhodne niekto kto klamal, alebo by nemal čisté svedomie, by to nezvládol na tak dlhí čas.

Plukovníčke tento krátky pohľad zoči voči celkom postačoval. Ale s Nasťou ešte neskončila. Chcela si byť istá že svojho najlepšieho pilota nepustí do pustatiny z nejakou pomätenou a vyplašenou dievčinou, ktorá by mu priniesla smrť, priamo či nepriamo. Poznámka o vrahovi dokonca Struzacku prekvapila.
"Vraha? Hádam, že si si spravila mocných nepriateľov. Odvážna... alebo hlúpa." Odvetila pobavene a pozrela na Andreia, pričom pohľadom naznačovala, že toto dievča malo skutočné gule. Struzacka dokázala usúdiť jednu vec - ak bola členkou VBS, museli ju chcieť odstrániť kvôli tomu že pichla do nejakého zločinného hniezda. To sa G-P príjemne pozdávalo.
"Ako veliaca dôstojníčka ti môžem darovať neoficiálne členstvo v armáde. Budeš pod velením Andreia. Budeš musieť počúvať jeho rozkazy. Ale mám jednu podmienku. A jednu otázku." Prehovorila a vrátila sa k prove tanku kde si sadla.
"Tvojej kamarátky je mi ľúto - je to aj strata pre nás. Hlavne peňažná. Násilníci budú náležite potrestaní. Zajtra ich dám popraviť. No prezraď - u vašich zajatcov som ešte nerobila prehliadku. Podľa tvojho odhadu, koľko čistých dievčín nájdeme?" Pozrela Struzacka uprene na Nasťu, a "čistotou" zrejme myslela panenstvo. "Bude to znieť bezcitne, ale panny idú u našich bohatých kupcov na dračku." Plukovníčka sa na slovíčka nehrala - povedala všetko tak ako to je. Bez okolkov, bez emócií - úprimne.

Nekomentovala som to, ani som nevedela ako. Možno som bola oboje. Predsa len mi povedali, že som nemala v tej štvrti nič riešiť. Trocha som nepochopila, čo naznačovala tým pohľadom k Andreiovi, ale nevyzeralo to zle. A tak som začala prikyvovať. V podstate to znamenalo, že to naozaj vyšlo a ja budem slúžiť pod Andreiom skôr, než nejakému úchylnému idiotovi. Prikývla som na jej prvú poznámku o neoficiálnemu členstvu, ako aj na velenie a ešte raz na to, že má na mňa otázku.
Bolo vidieť, že mi chvíľu trvá, kým som pochopila to, čo myslí pod pojmom "čistá". Čo ma tiež trocha zarazilo bol fakt, že spomenula Val. Bolo vidieť, že som pevnejšie stisla pery a uhla som pohľadom. Stále ma žralo, že som ju tam nechala.. však sa to stalo ešte len dnes.
"Presné číslo vám povedať neviem ale.. veľa. Dievčatá zväčša neprijímali do VBS a vo Vaulte platili zákony... styk bol povolený len s oficiálnym partnerom, teda manželom. Takže všetky, ktoré sa nevydali." No nevedela som jej povedať, že všetky tento zákon aj dodržiavali. Teda mávali sme pochopiteľne lekárske prehliadky a bol by naozaj prúser, keby že sa na to príde. Predsa len vo Vaulte sa dosť kontrolovala populácia kvôli dosť zjavným dôvodom.

Struzacka s malým úškrnom na perách prikývla, s odpoveďou Nasti bola spokojná.
"Myslela som si. Bez jedného či dvoch dievčat sa zaobídeme." Prehodila zamyslene a znova sa otočila na Andreia. "Je to síce neštandardná procedúra, ale podpolkóvnik Lazarev, vy ste ma nikdy nesklamali. Dievča môže ísť s vami."
Andreiove oči sa skoro nebadane rozžiarili, a z ľahkým úsmevom sa na ňu pozrel. Konečne sa vám to podarilo. Z vlastných dôvodov bol šťastný, pretože po dlhom čase sa mu dostali aspoň malého víťazstva. Nasti bolo jasné, že Andrei si prežil peklom - ak nie z rečí iných jeho kolegov, tak z jeho smutných a unavených očí.
"Pod jednou podmienkou. Musíme ju očipovať tak ako ostatných. Pre bezpečnosť." Generálna plukovníčka vyslovila svoju jedinú podmienku a Andrei sa pri jej slovách zatváril nešťastne. Nasťa nevedela čo presne "čipovanie" zahŕňa, ani na čo by tento čip slúžil - o tom mohla len hádať. Andrei podišiel ku svojej zverenkyni a spýtavo na ňu pozeral. Nebol si istý či sa jej tento nápad zapáči.
"Každému.... sa vkladá čip do zadnej časti krku." Samozrejme vynechal slovo "otrokovi." Nechcel aby sa Nasťa považovala za otroka - Andrei to bral skôr ako obmedzenú slobodu, do istého času. "Je to na monitorovanie. Proti úteku. Nič iné." Struzacka naňho zamračene pozrela a pokrútila hlavou, akoby sa jej úplne nezdali podplukovníkove slová. No nepovedala nič.

A bolo to v suchu. V duchu som si vydýchla a taktiež som sa takým svojim spôsobom začala tešiť. Zľahka som sa pousmiala a znova som prebehla pohľadom zo Struzackej po Adnreiovi. Ten tiež vyzeral, že sa mu rozhodnutie páčilo. Však.. to bol hlavne jeho nápad. No stále tu bola ešte podmienka, pri ktorej mi trocha skamenela tvár. No skôr od neistoty.
"Čip?" Andrei mi vysvetlil, približne.. čo to bolo zač. No ani sa nesnažil nejakým spôsobom struzacku presvedčiť, že to nebolo potrebné. Nevyzeralo to tak, že by som mala na výber. Niečo mi hovorilo, že tomu "každému" Andrei myslel otrokov. No, nie že by som mala na výber, v podstate som predsa len staĺe niekomu patrila. Potichu som prikývla, aj keď som sa netvárila nadšene, vedela som, že sa tomu naozaj nevyhnem.
"Tak.. poďme na to. Čím skôr to budem mať za sebou, tým lepšie." Odpovedala som mu.

______________________________________________________________________________________________________
Pokračovanie v tejto téme: [You must be registered and logged in to see this link.]