▶ "Pohľad na oblohu"

Strana 5 z 5 Previous  1, 2, 3, 4, 5

Goto down

Re: ▶ "Pohľad na oblohu"

Odoslať  Horox za Ne 19 august 2018, 12:48

Bohužiaľ, vchodové dvere do chodby boli zatvorené a ako ste si pri príchode všimli, aj dosť hrubé - pôvodne síce nešlo o väznicu, skôr o nejakú polikliniku alebo nemocnicu, no to znamenalo že dvere sú veľmi pevné, a zvukovo takmer nepriepustné. Väčšiu šancu počuť vás mal niekto kto by stál vonku, možno v bočnej ulici, ale po ceste sem ste nestretli mnoho vojakov, a úprimne, koľko z nich by vám pribehlo na pomoc? Ghúlovia Nasťu vcelku ignorovali, teraz boli zažraní do Valérie a do pomsty za svojho kamaráta. Ak by držala hubu, nič z tohoto by sa nestalo. Dosiahla nejakú spravodlivosť, no stálo to za to? Po chvíli sa zdalo že na Valérii sa vybili dosť, a Nasťa mala veľmi zlý pocit, lebo kým obeť kričí, je to ešte dobré, no ticho aké nastalo bolo desivé. Možno len padla do bezvedomia. Najhoršie bolo že Nasťa bola celkom bezbranná. Následne začula trhanie oblečenia a Nasťa vedela kam presne to smeruje. Ich kamarát Anatoliy bol z rovnakého cesta, takže to len dávalo zmysel.
Skoro vyskočila z kože keď sa pred jej celou zjavil ďalší ghúl, no tento nepatril k tým trom. Na ústa si položil prst na znak toho aby Nasťa bola potichu a po špičkách sa zakradol k jej dverám. Cez svojej stonanie a tentoraz už aj Valérie nepočuli ako do zámky vložil malú kovovú ihlicu a divoko ňou štrkal. Zámok bol nepoddajný, a tento "záchranca" začal byť čoraz nervóznejší. Potom sa mu to konečne podarilo. Dvere do cely sa otvorili, ghúl ju schmatol za ruku a ťahal von z chodby. Chcel využiť šancu kým sú tí traja zamestnaní. "Ak tam pôjdeš, zabijú nás." Vyslovil potichu s prosbou na tvári. Nasťa videla, že v puzdre na opasku má pištoľ.

__________________________
The Perfect Life awaits...
avatar
Horox
Admin
Admin

Počet príspevkov : 155
Dátum registrácie : 16.08.2012
Vek : 25

Návrat hore Goto down

Re: ▶ "Pohľad na oblohu"

Odoslať  Illuvion za Po 20 august 2018, 21:44

Nepomáhalo to, no nezačala som hystericky zjapať. Nevyzeralo to tak, že by to malo nejaký účinok. Valéria po chvíle prestala kričať, no na druhú stranu som takmer vykríkla ja. Od ľaku. Pred mojou celou sa objavil ďalší ghúl, ktorý len naznačil, aby som bola ticho a rýchlo začínal odomykať zámok. Cez stony, ktoré sa začali rozliehať priestranstvom a z ktorých mi úprimne bolo zle, nepočuli hrkótanie kľúčmi a otváranie mreží.. a ja som sa ocitla pred voľbou.

Pozerala som sa na Ghúla a na pištoľ, ktorú mal za opaskom. To čo po mne chcel.. proste odísť, sa priečilo s nejakým tým pocitom náklonnosti, ktorý som cítila pre Val. Bola pravda, že byť tam ktokoľvek iný, neváhala by som a proste by som ušla. Ale teraz? Pomaly a potichu som prikývla a bez protestov som sa nechala ťahať preč. Zvíťazil inštinkt prežitia a ja som samú seba posunula niekam vyššie. Valériu som vytesnila z hlavy s možno trocha krutou, no "realistickou" myšlienkou na to, že buď ona .. alebo ja. Proste mala smolu.
avatar
Illuvion
Podivný hrobár
Podivný hrobár

Počet príspevkov : 127
Dátum registrácie : 09.09.2012

Návrat hore Goto down

Re: ▶ "Pohľad na oblohu"

Odoslať  Horox za Ut 21 august 2018, 12:23

Jej záchranca mohol byť rád, že oslobodil niekoho kto má rozum. Potichu ste prešli chodbou až k východu; toho že vás násilníci započujú ste si ani nemuseli všímať - boli dosť zamestnaní vlastnou činnosťou. Z Valériinej cely sa ozvalo niekoľko slabých výkrikov. "Na... Nasť.. Ozval sa jej trasľavý hlas, plný paniky a strachu. Takmer ste ju nepočuli, jeden z tých sviniarov jej musel držať ruku na ústach. "Prosím, prosím, nie, nie, nie...!" Bránila sa z plných síl, ale troch chlapov nemohla premôcť, rozhodne nie vojakov. Srdcervúci plač sa rozľahol chodbou, a potom sa ozvalo niekoľko nepríjemných zvukov. "Drž hubu, nebráň sa a možno ťa nezabijeme!" No to vyvolalo len viac plaču, a ghúl ju mohol zbiť do bezvedomia, no to predsa nechceli. Aká pomsta by to bola na obeti ktorá nereaguje? Oni chceli aby sa bránila. Chceli ten pocit moci.
Konečne ste vyšli z väzenskej chodby do spojovacej haly. Tu vás už nemohli počuť; dvere boli zvukotesné. Ghúl sa narovnal, naznačil Nasti aby ho nasledovala a pomalým krokom ste prechádzali budovou. "Neber si to zle. To čo s ňou robia... to dievča je už zlomené... poškodené. Vidím to často. Tých bastardov som sledoval už od kasární... ale prišiel som neskoro. Nič sa nedá robiť." Mykol ghúl plecami no Nasťa videla že ho tento fakt serie. No nie dosť na to aby obetoval svoj život pre niekoho celkom cudzieho. "Ver mi, zabili by nás. Aby sme o ich zločine nepovedali kapitánovi. A to presne teraz urobím. Ak chceš prežiť, drž sa u mňa. Niektorí chlapi tu nevideli ženu už desiatky rokov, a pri prvej šanci ťa lapia ako muchu." Hovoril zatiaľ čo ste schádzali dolu schodmi. Zopár ghúlov si vás všimlo a túžobne sa zahľadeli na Nasťu. Záchranca jej naznačil aby ich ignorovala a bola neustále v pohybe. Len žiadne konflikty. "Kam to berieš, Andrei? Nechaj nám ten cukrík tu." Navrhol jeden z nich a na Nastine rameno položil ruku. Nielen položil, ale ju schmatol aby zastavila. Viacerí muži sa opatrne blížili z iných strán. "Najvyšší čas skúsiť novú dieru! Ak nemá, vyrobíme!" Ten druhý vytiahol nožík, a Andrei na odpoveď vytiahol svoju pištoľ. "Vediem ju za kapitánom. Chce ju nepoškodenú... tak ako to bude?" Pousmial sa Andrei, no pri spomenutí kapitána sa z opitých vojakov stali poslušné baránky. Naozaj sa ho báli. "Kapitánovo meno funguje vždy." Poznamenal Andrei a konečne ste vyšli z tej hrôzostrašnej budovy plnej násilníkov. "Ak ju nechajú žiť, tak sa ani nepredá na trhu. Nie v takom stave... kto ju dofrasa kúpi?" Povzdychol si Andrei, a ak ešte stále riešil Valériu, musel sa naozaj cítiť previnilo že vás obe nestihol zachrániť včas. "V každom prípade... ja som Andrei. Andrei Lazarev. Ako volajú teba?"

__________________________
The Perfect Life awaits...
avatar
Horox
Admin
Admin

Počet príspevkov : 155
Dátum registrácie : 16.08.2012
Vek : 25

Návrat hore Goto down

Re: ▶ "Pohľad na oblohu"

Odoslať  Illuvion za Št 23 august 2018, 16:02

Bola som celý čas ticho. Len som sledovala môjho "záchrancu" a snažila sa držať jeho pokynov. Vlastne na mne celkom vyplytval množstvo slov. Ako keby snažil sám seba presvedčiť o tom, že sa už nič nedalo spraviť. Dala som mu to aj najavo, trocha. "Mne sa neospravedlňuj. Nepatrila k ľuďom, pre ktorých by som umrela... vlastne to nikto." Napadlo ma celkom suchým spôsobom. Samú ma prekvapilo, s akým až ľadovým pokojom to beriem. No možno som len vypla. Rovnako ako bol vypnutý ghúlsky kapitán, ktorý na rozkazy popravoval v podstate hocikoho, na koho plukovníčka utiekla. Začali sme schádzať dolu schodami a ja som zachytila pohľad zopár ghúlov ktorý no.. sa na mňa celkom túžobne pozerali. Ja som sa zamračila. Keď na mňa jeden z nich zozadu položil ruku, v momente som lakťom vyštartovala do jeho hlavy. Taký.. reflex. Bola som napätá dosť. Jediného spojenca som mala pred sebou.
"Skúste sa ma niekto dotknúť a vykastrujem vás!" Povedala som potichu, no s hlasom chladnejším než oceľ. Mohla som vyzerať trocha psycho. Stálo by im to za to? Kto vie. Môj záchranca však celú situáciu ukončil spomenutím kapitána. Pokračovali sme ďalej a ja som mala naozaj chuť mu odseknúť, aby so spomínaním Valérie prestal.
"Nasťa.. a priezvisko už asi nehrá rolu takže.. proste Nasťa." Predstavila som sa tiež, šúchajúc si lakeť, ktorý som pred tým použila k obrane.
avatar
Illuvion
Podivný hrobár
Podivný hrobár

Počet príspevkov : 127
Dátum registrácie : 09.09.2012

Návrat hore Goto down

Re: ▶ "Pohľad na oblohu"

Odoslať  Horox za So 25 august 2018, 17:23

Ako ste prechádzali pomedzi zničené budovy, viacero vojakov vám venovalo zvedavé pohľady. No nikto z nich sa neozval, a ani sa nepokúsil o podobnú vec ako ghúlovia vo väzenskej budove. Väčšina z nich sa v prítomnosti Andreia postavili do pozoru, čo znamenalo že jeho hodnosť bola aspoň dôstojnícka, no ak plánoval ísť za kapitánom, zrejme mu stále podliehal. Smerovali ste naspäť na námestie, kde vás vyložili z nákladiaku, a kde sídlil aj kapitán Zherdev. Andrei po zbytok cesty mlčal a Valériu už nespomenul. Nemohlo mu na nej tak záležať, inak by sa hodil na jej záchranu. No stále ho mohlo svrbieť svedomie. Pred vstupom na námestie Andrei zastavil v tieni akejsi starej mestskej haly. "Predpokladám že kapitána Zherdeva poznáš. Ak sa nemýlim, počas operácie Baňa bol sekundárny veliaci dôstojník. Museli ste ho aspoň vidieť." Hovoril Andrei, neuvedomujúc si ako toho muža veľmi dobre poznajú všetci obyvatelia vaultu 94. Najmä tí pracujúci pre VBS, ktorá teoreticky už ani neexistovala. "Podľa pravidiel by som ťa mal teraz strčiť do hromadnej cely, ale... všetci väzni budú zajtra rozpredaní na trhu. Ako otroci. Veľké peniaze pre armádu." Vysvetľoval a na chvíľu stíchol zatiaľ čo okolo prechádzala skupina vojakov. "Nechceš skončiť ako niekoho kurva. Väčšina otrokov neprežije ani prvý rok. Ty máš šancu sa odtiaľto dostať. So mnou. Na to ale musím - teda musíme presvedčiť kapitána." Jeho tón naznačoval, že presvedčiť Zherdeva nebude jednoduchá vec, ak sa o to Nasťa vôbec pokúsi, a ak je to vôbec možné. No alternatíva bola pomerne hrozná. Nasťa začínala tušiť ako to v tomto svete funguje. Prežitie najsilnejších. Andrei nespomenul prečo sa ju pokúša oslobodiť, no isto mal svoje dôvody. A jej pomoc bola potrebná. Ako priamo podriadený dôstojník mohol odporovať rozkazom Zherdeva len... obmedzene.

__________________________
The Perfect Life awaits...
avatar
Horox
Admin
Admin

Počet príspevkov : 155
Dátum registrácie : 16.08.2012
Vek : 25

Návrat hore Goto down

Re: ▶ "Pohľad na oblohu"

Odoslať  Illuvion za Ne 26 august 2018, 20:22

Pokračovali sme ďalej v ceste. Vyzeralo to tak, že sa Bystricou snažíme dostať späť na miesto, kde nás vysadili. Prečo to tak bolo, mi stále bola tak trocha záhada. Jeho slová tomu nijak nepomohli, v podstate mi nepovedal vôbec nič. Na jeho otázku, či poznám kapitána, som sa uškrnula. Nebol to moc pekný úškrn ale.. aspoň som tým dala najavo, že ho naozaj poznám. Aspoň z toho, ako jedného po druhom odstrelil členov VBS, ak sa niečo plukovníčke nepozdávalo. Táto ich organizácia sa mi páčila čoraz menej. Bola to vôbec armáda? Síce som spred vojny počula všeličo no..
"Mne sa neospravedlňuj, tie pravidla nepoznám." Nadhodila som zľahka sarkastickú poznámku. Možno to bol len môj spôsob, ako sa vysporiadať s no.. ani som na to už nechcela myslieť.
"Nie že by som ti nebola vďačná, ale na čo to robíš? Nie že by som ti bola schopná niečo na oplátku dať." Spýtala som sa ho počas cesty. Uvedomila som si, že som bola čulá.. ako keby som práve vyslopala liter kávy. Možno za to mohla celá zmena tejto situácie. Ešte včera som spala u seba v posteli. Život bol nepredvídateľný.
avatar
Illuvion
Podivný hrobár
Podivný hrobár

Počet príspevkov : 127
Dátum registrácie : 09.09.2012

Návrat hore Goto down

Re: ▶ "Pohľad na oblohu"

Odoslať  Horox za Št 06 september 2018, 16:32

Andrei celkom isto otázku o jeho dôvodoch na záchranu Nasti očakával, no aj tak sa zdal zľahka zaskočený. Chvíľu mlčal a potichu ste kráčali zničenými ulicami mesta, ktoré Nasti pripomínali scény z apokalyptických filmov. Tie sa teraz pre ňu stali realitou. Pre zbytok sveta už mnohé desaťročia dozadu. A spoločnosť sa z tejto apokalypsy nikdy nepozbierala. Na prvý pohľad bola situácia ešte horšia. Všetky ideály zadupané a zákony zabudnuté. Zrejme celý svet sa zmenil na Divoký Západ akí ste poznali z amerických westernov. "Chcela si tam snáď zostať?" Odvetil napokon vyhýbajúc sa jej otázke. "Do tej väznice brali len zostatky vašej bezpečnosti. Máš šťastie že vôbec žiješ. Armáda má pravidlá. Ozbrojenci, väzni schopní používať zbrane, v prípade Vaultu bezpečnostné zložky - aktívne riziko." Vysvetlil čím naznačil základnú filozofiu Kladivákov ohľadom väzňov. Civili nezmohli nič, tak ich predali, ale tí znalí zbraní a boja boli nebezpeční. Mohli ich jednoducho odstrániť. Využiť na iné účely. Ako na presvedčovanie riaditeľa Vaultu. Alebo zregrutovať ku Kladivákom, pod hrozbou smrti. "A čo sa týka teba... potrebujem asistenta. Niekoho kto sa vie obracať zo zbraňou. A nevyzerá ako ja. Ako my." Nebolo zrejmé na čo alebo vôbec prečo potrebuje pomocníka, ale Nasti táto odpoveď zatiaľ musela stačiť.

__________________________
The Perfect Life awaits...
avatar
Horox
Admin
Admin

Počet príspevkov : 155
Dátum registrácie : 16.08.2012
Vek : 25

Návrat hore Goto down

Re: ▶ "Pohľad na oblohu"

Odoslať  Illuvion za Ut 11 september 2018, 10:32

"To nie, nechcela." Priznala som. To že som mala šťastie, som vedela. Teda aspoň trocha. Videla som, ako dopadli tí, ktorí mali tú smolu, že boli proste skôr v rade, než ja. Bolo až smutné uvedomiť si, že som teraz nejaký svoj osud vôbec nedokázala riadiť ja. Bola som len.. niečo, čo si pohadzovali z jednej strany na druhú. Pokojne som mohla byť teraz na mieste Val, no nebola som. To že potreboval asistenta ma však zaujalo.
"Prečo? Nevyzerajú tu snáď všetci, ako mŕtvoly?" Spýtala som sa s celkom nehraným záujmom. Mi z Vaultu sme boli v podstate nepodstatný, takže kvôli tomu to nepotreboval. Že by niekde na svete, boli aj ďalší normálni ľudia? Možno z ďalších Vaultov? Kto vie.
avatar
Illuvion
Podivný hrobár
Podivný hrobár

Počet príspevkov : 127
Dátum registrácie : 09.09.2012

Návrat hore Goto down

Re: ▶ "Pohľad na oblohu"

Odoslať  Sponsored content


Sponsored content


Návrat hore Goto down

Strana 5 z 5 Previous  1, 2, 3, 4, 5

Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.