Zvláštne stretnutia

Bara

"Kde sa máme stretnúť?" Spýtala som sa následne no nemala som moc čas na rozprávanie. Všetko sa dialo pomerne rýchlo. Predsa len stále boli za nami. Aj keď to dievča rozsvitilo svoju vec na ruke a priestor zahalilo svetlo, pomyslela som si, že máme celkom šťastie. Aspoň nás pravdepodobne nebudú chcieť vybúrať alebo zničiť nejakým rpgčkom. Predsa len by prišli o toto malé bohatstvo. Sledovala som tých dvoch no zrazu po nás začali strielať a ja som si len uvedomila, že mi do rúk dievča vložilo nejakú pušku. Teda ja som skôr keď už strelné zbrane.. tak brokovnice, no aj tak.. lepšie než nič. Prikrčila som sa, aby ma náhodou nezasiahla nejaká guľka no ghúl za volantom ten volant strhol a všetci tu začali lietať. Chytila som sa nejakej ťažšej krabici a nejak som to ustála, aj keď to dievča letelo smerom von. Rˇychlo som ju zdrapla za oblečenie a stiahla som ju rukou späť do auta. 
"Dávaj si trocha pozor... pozri sa do akých problémov ma pokus o tvoju záchranu dostal, nemienim o teba teraz prísť sakra.." Oborila som sa na ňu a a sama som zaćala rpehĺadávať kravice.. no skôr kvôli niečomu inšiemu.. granátom, výbušninám a podobne.

Alex


Mala som šťastie, alebo teda to skôr boli rýchle reakcie hnusáčky. Ak by som vypadla, tie Laby by ma zajali, znova uväznili a predali ako otrokyňu... alebo by sa ma možno okamžite zbavili za problémy ktoré som im spôsobila. 
Hnusáčku som zo seba striasla a zamračila sa.
''Ja som o tvoju záchranu nežiadala.'' Neviem prečo si myslela že je odrazu mojou matkou alebo čosi, no ona sama sa postavila proti mutantovi. Ja som o seba vedela postarať dobre, môjho ''majiteľa'' by som sa zbavila zakrátko, rovnako ako toho starca. To len ona spôsobila ten chaos, v ktorom som niekoľkokrát skoro umrela. Jej myšlienkové pochody mi nedali pokoj, no práve na to nebol najlepší čas.
Hnusákovi, jej priateľovi alebo ktovie kto to bol, som podala ostreľovačku a poznamenala aby na ňu dával pozor. Mala väčšiu hodnotu ako všetky naše životy, tento nákladiak a jeho celý náklad, a môj predpoklad bol, že Laby nás prenasledujú najmä kvôli nej. 
Bolo jasné, že z tejto zbrane ešte nikdy nestrieľal, no stále to bola ostreľovačka, a zdalo sa že s tými narábať vedel.
''Skús trafiť motor, je vpredu.'' Povedala som a ukázala na jeden z obrnených džípov. Med chvíľu mieril a čakal kým sa nákladiak prestane tak triasť. No v správnu chvíľu vystrelil a obrovský náboj preletel medzi dvoma džípmi.
''Sakra!''
Podala som mu niekoľko nábojov a dúfala, že trafí aspoň raz. To by celkom mohlo stačiť.

Bara hľadala, a našla. V trasúcom sa aute to bolo obtiažne, no teraz pozerala na bedne vystlané akousi slamou, v ktorých ležali ako vajcia granáty, dynamity, snáď aj iné výbušniny.

''Hej, nechajte si to na neskôr, snažím sa ich trafiť, dofrasa!'' Skríkol Medard keď Bara začala lomcovať s tým dievčaťom rovno pri jeho hlavni. A samozrejme Laby neprestali strieľať, a okolo Alex preletelo niekoľko nábojov.
Ghúl započul čo sa deje, a asi sa mu nezdalo ako sa Bara správa k Alex, no bez varovania prudko dupol na brzdu. Nikto to nečakal a ani nemohol čakať. Medard znova zanadával, ostreľovačka mu vrazila do tváre a chrbátom v plnej rýchlosti vletel do bedien v prednej časti nákladiaku, ktoré sa tiež preleteli tým smerom.
To isté sa stalo aj Bare a Alex.

Alex

Poďakovala by som mu, no na to som nebola v správnom stave. Zatiaľ čo ma hnusáčka držala a správala sa ako úplný idiot v takto kritickej situácii, náš vodič nezaháľal a dal najavo svoju nechuť k hnusákom. A spravil dobre.
Nevidela som kam letela hnusáčka, no ja som sa dostala cez predné dvere rovno na zadné sedadlá, kde ghúl len neveriacky krútil hlavou.
''Tie slepačie mozgy... dúfam že si v poriadku.'' Zamračil sa a cez dvere do zadnej časti namieril cez moje rameno zbraň.

Akonáhle zabrzdil, autá prenasledovateľov to nečakali a boli tak rozbehnuté že v momente nákladiak predbehli a veľkou rýchlosťou pokračovali ešte niekoľko desiatok metrov. V tejto chvíli sa otáčali a začali páliť do predného skla, ktoré však ich náboje celkom ignorovalo.
''Budeme spolupracovať?'' Zakričal ghúl otázku smerom do nákladnej časti.

Bara

Mala som chuť ju z toho auta vyhodiť. Ten Ghoul mi však moje plány prekazil.. rozhodne sa na moju čiernu listinu dostal aj on. Prudko som narazila do steny, ktorá oddelovala šoférovú kabínku od nákladného priestoru a zosypala som sa k zemi.
"Ja ich k*rva zabijem oboch." Treskla som päsťou do podlahy auta no keď som zodvihla hlavu, mierila na mňa hlaveň Ghoulovej zbrane. To nebola moc dobrá situácia, nie pre mňa. Bolo mi však jasné že im musí byť jasné, že jedny bez druhých neprežijeme. Oni postrádali bojovú zložku... aspoň som si to myslela. On mohol byť dobrý šofér a ona mohla dobre strieľať no nám dvom sa v boji nemohli rovnať.
"Med.. stojíme... " Podotkla som, po čom som sa odvrátila hlavou od pušky a schmatla som z krabice niekoľko granátov, brokovnicu s kotúčovým zásobníkom a vyrazila som si to von z auta. Sedieť v ňom takto, bola pomerne blbosť. Aspoň som si to myslela. Predsa len ak by sme aj znova naštartovali a začali utekať, nikdy by sme ich za jazdy netrafili. Ak aj áno, tak len náhodou..a táto vec musela mať väčśiu spotrebu než ich menšie autá. Trebalo sa ich zbaviť pekne postarom. Prikrčila som sa za kraj dodávky a odistila som jedne z granátov. Následne som rýchlo vykukla a hodila som po jednom z áut práve ten jeden... znova som sa zastrčila s rukami na brokovnici pripravená strieľať v momente, keď popri nás ich autá prejdú.

Alex

Aj napriek tomu že som bola stále naplnená vysokou dávkou adrenalínu, ucítila som bolesť. To, že som do sedadla vletela priamo tvárou mi došlo až teraz. Prstami som sa dotkla nosa, a hlavou mi prešla ostrá bolesť. Do úst mi stekala krv, a moje pery na tom tiež neboli najlepšie. Boli pomerne rozbité a z pohľadu na moju tvár to vyzeralo strašne. Ghúl sa zatváril previnilo, no znova sa zamračil. Vedela som že ma nechcel zraniť, no hnusáčka ma mohla vyhodiť von, a to by som bola mŕtva naisto. 
Skutočný rozsah mojich zranení a bolesti som teraz nechcela skúmať a v takomto vypätí to ani nebolo možné, jedine adrenalín ma udržiaval v použiteľnom stave. 
Medard bol na tom ešte horšie. Ostreľovačka, ťažká približne ako pancierová päsť, mu vletela rovno do tváre. Nevyzeralo to dobre, celá jeho tvár bola skrvavená a zdalo sa že upadol do bezvedomia. Zdvihla som z neho bedne a... nevedela čo ďalej. V tejto situácii mu nebolo pomoci, a spýtavo som sa pozrela na ghúla.
Ten bol zaujatý pohľadom na hnusáčku. Vyšla z auta von, a neisto sa na mňa pozrel. Z jeho pohľadu mi bolo jasné na čo myslí. Jeden z nich bol odstavený, a ona vystúpila... bola to naša šanca uniknúť.
Ale pokrútila som hlavou. Chudáka ležiaceho na zemi som nechcela nechať zomrieť, nech bol akokoľvek zlý - a ona mohla byť odporná a sprostá, no... stále platilo to že ma zachránila.
Ghúl len nahlas vzdychol a prešiel ku mne do zadnej časti. Zdvihol ostreľovačku, zdalo sa že jej váha ho prekvapila. Vyskočil von za hnusáčkou a ľahol si na zem. Ostreľovačka mala trojnožku na ktorej ju bolo možné rozložiť - a nákladiak mal zdvihnutie nad zemou. V okolí neboli kopce, ani tráva, ktoré by mohli blokovať jeho výhľad.

Ja som zostala pri hnusákovi a snažila sa utrieť krv z jeho tváre. Niečo som si z prvej pomoci pamätala. Silný náraz ho odstavil, no aspoň dýchal. Jeho tvár bola zničená a zdalo sa že z toho budú permanentné zranenia, jazvy či zlomený nos.

Ghúl videl že Bara hodila granát, a zároveň vedel, že si ho Laby všimli. Zamieril presne na miesto - na ktoré ich auto zabočilo po úhybnom manévri. Musel to mať vypočítané, pretože akonáhle auto urobilo prudkú zákrutu a granát vybuchol pár metrov vedľa neho, cez jeho sklo preletela guľka. Možno bolo z rovnakého materiálu ako sklo v tomto nákladiaku, no tu išlo o inú zbraň.
Náboj trafil priamo vodiča, a jeho ruka sa rozletela na krvavú masu. Za krátko stratil kontrolu nad autom, no jeho spolujazdcovi sa podarilo ho pribrzdiť. Niečo kričali, cez hluk to nebolo možné počuť, no neboli šťastní.
Dve zostávajúce Laby vystúpili z auta a spustili streľbu na nákladiak. Boli
Auto, ktoré prežilo v rýchlosti preletelo okolo nákladiaku a tri Laby v ňom po vás vystrelili salvu. Ghúl chcel zostreliť dve Laby, ktoré sa blížili po nohách, no musel sa kryť a nemal čas na prebíjanie.
''Potrebujem krytie! Musím prebiť.'' Zavrčal ghúl smerom na Baru a na zemi spravil otočku. Dostal sa priamo pod nákladiak a stiahol tam zo sebou aj svoju zbraň. Tam mal dobré krytie, no ak by niekto z Láb začal strieľať pod auto, nemal by sa kam uhnúť.
Nebola to najlepšia situácia. Bara bola odokrytá voči autu, ktoré znova robilo otočku a Laby z neho neprestávali strieľať. Okrem toho sa k nákladiaku blížili dvaja strelci z bočnej strany, ktorí na vás ešte nemali výhľad.

Bara

Sama som sa skôr zamerala na druhé auto, ktoré preletelo dymom, obyšlo nás a popri tom na mňa vystrelili dávku. Tu som však bola vo výhode. Rozhodne bolo ľahšie strieľať na pohybujúci terč s bojovou brokovnicou, než z pohybujúceho sa objektu na stabilný terč.. no teória išla mimo mňa a často aj prax. Jednoducho som do auta začala páliť jednu dávku za druhou a len vďaka mojej sile ma spätné nárazy od brokovnice neodhodili. Štvalo ma skôr to, že bol Med mimo a namiesto neho som sa musela spoliehať na Ghoula, ktorý však bol očividne presný. Keď povedal že chce krytie. spravila som jednoduchú vec. Brokovnicu som si prechytila do jednej ruky a zložila som ju k zemi, zatiaľ som zobrala do druhej druhý granát, ktorými som zubami odistila a prehodila som ho na miesto, kde by mali kráčať laby z prvého auta. Pravdepodobne už neboli tak pohyblivý ako v aute a tak som pochybovala, že by sa stihli uhnúť.. alebo že by stihli zareagovať. No skôr som v to dúfala. Otočila som sa znova k autu, ktoré sa na nás rútilo a znova som po ňom zaćala strieľať z brokovnice. Skúsila som skôr mieriť na prednú pneumatiku. Ak by sa mi podarilo preraziť jej kryt a odstaviť ju, auto by v tej rýchlosti spravilo zopár sált a prestalo by byť ovládateľné.

Zlá taktika to nebola, no náboje z brokovnice auto ani len nepoškodili. Boli príliš obrnené na to aby im čokoľvek mohla urobiť. No streľbou dokázala aspoň niečo - Laby, ktoré sa z auta vykláňali a po Bare strieľali, sa museli aspoň na chvíľu ukryť dovnútra, čo vám obom darovalo čas. Zdalo sa že s autom tentoraz nemienia len tak prejsť okolo vás. Naopak, spomaľovali a auto začalo zastavovať, pričom sa Laby z neho znova vystrčili a po Bare vypálili niekoľko sálv. Boli ste obkľúčení.
Granát spravil svoje, no Laby nezasiahol. Akonáhle ho uvideli, rozutekali sa smerom nabok, ale stále bližšie k nákladiaku. Teraz sa ale museli kryť a nie strieľať, a ghúlovi tento čas stačil na to aby prebil a znova zamieril na svoj cieľ.
Keďže videl že príchodzie Laby boli na krátku chvíľu rozohnané granátom, obrátil sa na spomaľujúce auto a znova vystrelil. Ale nestihol to predtým než Bare do ruky vletel náboj zo samopalu. Odveta ale prišla rýchlo a jednému zo strelcov z hlavy vystrelil mozog. Aj napriek tomu že mal kovovú helmu.
Baru schmatol za nohu a doslova ju zhodil na zem. Na miesto kde stála doleteli nepriateľské strely. Ghúl naznačil aby vliezla pod nákladiak.
''Prelez na druhú stranu a zaujmi ich zozadu.'' Povedal potichu a hlavou naznačil aby to okamžite urobila. Ak by sa jej zo zranenou rukou podarilo preliezť pod nákladiakom, mohla vyjsť spredu a Laby pri aute nejako prekvapiť, možno i zabiť. Potom by sa ghúl aspoň mohol sústrediť na tých čo práve vyliezali z auta.
Znova sa snažil prebiť, ale zároveň sa musel kryť a posunúť viac dozadu. Laby si uvedomili že ostreľovač sa skrýva pod nákladiakom a tak tam začali páliť. Tento fakt sa snažili naznačiť aj svojim kolegom blízko pri nákladiaku.
Na to ale nebol čas. Okno spolujazdca sa otvorilo a spustila sa z neho na Laby streľba. Najprv sa museli uhnúť granátu a teraz po nich ktosi strieľal z auta. Ghúl tušil že ide o to malé dievča, a nebol si istý či je to dobrý nápad, ale... získavala vám čas.

Bara

Do mojej ruky vletel náboj a ja som sebou sikla od bolesti. V tom ma ghúl strhol na zem, čím mi pravdepodobne zachránil krk. Skryla som sa pod nákladiak a na jeho slová som len začala liezť popod neho na druhú stranu. S krvácajúcou rukou to nebolo nič príjemné, no dalo sa to vydržať. Brokovnicu som pri tom ťahala za sebou, až kým sa mi nepodarilo vyliezť pred prednou kapotou. Musela som si pohnúť, keďže okolo auta prechádzali laby z prvého auta. Mala som v pláne vykročiť za nimi a zozadu ich brokovnicou rozstrieľať. Klasický plán.. proste od chrbta. Mohli mať pokojne aj brnenia no ak nemali nejaký špeciálny druh plátovania, pravdepodobne ostali na rešeto.. možno ma však očakávali, to by bol ten zlý prípad.

Laby pri nákladiaku konečne pochopili čo sa im snažili ich kolegovia naznačiť a obaja sa zohli k zemi, aby mohli strieľať pod auto. Ghúl nahlas zanadával a rýchlo sa pretočil na bok aby sa dokázal uhnúť aspoň niekoľkým strelám. No problém trafiť ho im to nerobilo, predsa len, nemal veľa miesta na presun. Zopár nábojov ho trafilo do hrude a do ramena. Ak by sa neotočil, guľky by vleteli do jeho hlavy. Alex po nich už nemohla strieľať, lebo boli prilepení na stenu nákladného priestoru.
Samozrejme, keďže sa sústredili na ghúla, nevšimli si Baru vychádzajúcu z druhej strany. Akúsi obranu mali na prednej časti tela, no ich chrbáty neboli chránené.

Zo strany sa však stále blížili ďalšie dve Laby a taktiež strieľali popod auto. Ghúlovi sa podarilo vystreliť, ale tentoraz netrafil, najmä kvôli zraneniam. V takej bolesti sa sústredilo len ťažko.

Alex

Dúfala som, že sa hnusáčka postará o tých dvoch sviniarov, ktorí pálili pod auto. Predsa len ju nevideli, a ak aj nebola schopná strelkyňa, jednoducho ich nebolo možné netrafiť. Zatvorila som okno spolujazdca a vbehla do nákladnej časti. 
Rýchlo, čokoľvek... čokoľvek...
Dvaja hnusáci sa od ich auta blížili a hrozilo že ghúla zabijú. Boli ale dosť ďaleko na to aby ho netrafili. Môj pohľad spočinul na plazmovej puške. Jedna rana a boli by mŕtvi. Nikdy som s ňou síce nenarábala, ale... bola to jediná šanca.

Schmatla som pušku, s ťažkosťami ju prebila a rýchlo vybehla cez široké dvere. A rovno do ich paľby. Na opätok som spustila vlastnú streľbu. Každý dopad plazmy na zem spôsobil malý zelený výbuch, ktorého kvapky dopadali na Laby. Od bolesti začali kričať - plazma rozožierala ich kožu. Ale nevedela som trafiť presne, nebolo to jednoduché.


Odvetne sa rovno na mňa rozostrieľali, a tušila som že to je pre mňa koniec. No niečo ma náhle sotilo na bok, a ja som spadla na bok. Bol to ten hnusák, celý zakrvavený, z puškou v ruke. Niektoré náboje ktoré boli venované mne vleteli do jeho brucha. Ale musel byť pevný, pretože stále nepadal na zem, a podarilo sa mu vystreliť, a našťastie trafiť... a rovnako aj ghúlovi, ktorý mal konečne šancu namieriť.
Obe Laby spadli na zem, mŕtvi.


Medard sa tiež zvalil na zem a zbraň z ruky pustil. Ghúl mal rozsiahle zranenia, no akosi sa mu podarilo spod nákladiaku vymotať. Rozhliadla som sa naokolo a hľadala hnusáčku. Zdalo sa že každý je zranený, a v pomerne hroznom stave.

Bara

Netrvalo dlho, kým tento konflikt skončil. V podstate sa mi podarilo tie laby rozstrieľať a rozhodne som im nemienila dávať šancu na postavenie sa. Ozývala sa ďalšia streľba a ja som len mohla dúfať že sú ostatný v poriadku. Nakoniec celý konflikt skončil a ja som už spoza auta videla ako sa začal ghúl pomaly vyťahovať. Mal rozsiahle zranenia..
"Med si v pohode?!" Zakričala som na neho no následne som si ho všimla, spolu s tým dievčaťom. Nebol na tom práve dobre. Vyzeral že je mŕtvy.. kto vie. Ghúl bol živý, aj keď som si nemyslela že bude žiť dlho. Podišla som k Medovi a skúsila, či ešte dýcha.. či ešte žije. Potrebovala som vedieť, ako zle na tom je. Či vôbec bude žiť.. alebo nie. Následne som však pohľad uprela znova na Ghoula. Vyzeral, že je na tom naozaj zle.
"Ako to vidíš? Prežiješ?" Spýtala som sa ho. Bol Ghoulom, možno mal nejakú lepšiu regeneráciu alebo tak.. ja som o tom nič nevedela. 
"Alebo ti to mám uľahčiť?" Prišlo mi to tak, že by s našim momentálnym zariadením nebolo možné ošetriť ho, nie, keby že je človek. No bol Ghoul.. Rýchlo som však striasla dievča, aby sa prebrala.
"Skús nájsť nejaký horák, rýchlo! A nejakú nádobu, prípadne vodu.. malo by v aute niečo také byť.. typujem že Med od láb ukradol aj nejaké zásoby, nie je to taký debil!.. keď sa mu chce.." Meda som pomaly pretočila na chrbát a začala som mu rozopínať vestu, alebo ju skôr skladať.