Nový svet

Obchodník očividne posmutnel, keď započul, že pip-boy mu Saša nepredá. Nádejne sa zahľadel na ostatných. No ani u nich nemal viac šťastia. Na otázku Saši len pokrútil hlavou.
''Mechanik mi bude zbytočný, ale ak idete do osady, nejaký ghúl tam zháňa pracovníkov... na niečo. Spýtajte sa uňho.'' Informoval muž a znova sa mu na ústach objavil ten úsmev, ktorý vždy mal keď sa konverzácia zvrtla na obchodovanie.
''A čo sa týka vašich suitov... mám dobrú náhradu, kvalitné oblečenie. Predám vám ich za...'' Rozhovoril sa, no znova ho prerušil jeho vlastný bodyguard.
''... prestaň s týmto podvodom, Krel. Nezneužívaj ich neznalosť.'' Zavrčal potichu a otočil sa na Sašu.
''Cena desať vrchnákov je nízka. Za jeden suit pýtajte najmenej päťdesiat vrchnákov. Tu Krel veľmi rád modifikuje ceny, hlavne pre tých čo nemajú ani poňatia o hodnote vecí.'' Vysvetlil skupinke a potom sa pobral naspäť ku kravám, na ktorých bol naložený tovar. Obchodník funel, ale bolo mu to nanič. Jeho podvod bol odhalený, a dokonca tým, kto ho ochraňoval. Zdalo sa však, že títo dvaja sa poznajú, a tak sa Krel znova len pousmial na Sašu.
''Za jeden... tridsaťpäť.'' Odvetil sebaisto.

Sasha

Chvíľu som ich sledovala.. tak predsa len, mal pravdu a platilo to aj jeho smerom, neveriť nikomu. Len som pokývala hlavou a zamierila som si to priamo do osady.
"Ďakujem.." Povedala som smerom ku strážnikovi a naśledne som sa pozrela na chlapíka.
"Prepáčte ja.. stratila som záujem. Navyše neviem kde by som si to tu prezliekla." S týmito slovami som len vošla k "bráne" do mesta. Nevedela som čo to je ghúl no z nejakýn fantasy poviedok som typovala človeka.. ktorý už nie je tak úplne človekom. Bola som celkom nadšená až niekoho takého uvidím. Navyše som bola zvedavá na tu prácu. Skupinu za sebou som nijak nenaháňala. Mohli ísť za mnou, nemuseli, popravde by som bola radśej keby že sa rozdelíme. Pravda bola síce smutná ale.. bola taká že ak ostaneme spolu, naše šance prežiť drasticky klesnú. Nikto tu o ničom nevedel a boli sme moc veľká skupina na to, aby nás niekto potreboval všetkých. Chcela som sa pýtať ostatných ľudí na nejakého ghoula ktorý zháňa prácu.. teda, ak ma pustili bránou. Typovala som že vstup zariaďuje ten robot.

Obchodník bol očividne sklamaný, ale dal vám pokoj, možno už len preto že sa muž s automatickou puškou naňho výstražne zamračil. 
Robot bol poriadne obitý a zhrdzavený, no stále bol akosi funkčný. Oskenoval vás akýmsi zeleným lúčom, chvíľu vyhodnocoval údaje a potom sa plechovým hlasom nahlas ozval:
''Pred vchodom musíte odovzdať všetky zbrane.'' Prikázal a lúčom zamieril na dve zbrane, 9mm pištoľ, ktorú mal Igor a 10mm pištoľ, ktorú mal Vasil. Igor len pokrútil hlavou a sadol si obďaleč, spoločne s Vasilom, kde o niečom potichu hovorili. S ostatnými akoby prestali komunikovať. Agáta a Roland ale zostali pri Saši a pravdepodobne plánovali do mestečka vojsť. Komunikácia však medzi vami bola na úrovni praveku.
''Vitajte v Kráľovciach, milí n-návštevníci. Pre i-informácie o mestečku a jeho l-lokalitách vyhľadajte m-majiteľku krčmy Bam Bam pani G-gerenovú.'' Zahučal nahlas robot, pričom jeho hlas podivne preskakoval a škrípal. Chudák musel byť poriadne starý a pravdepodobne mu chýbali aj nejaké tie kolieska... po tomto sa brána začala pomaly otvárať a vy ste mohli vstúpiť do mesta.

Zvonku to tak nevyzeralo, ale Kráľovce boli doslova preplnené. Tma už takmer pohltila svetlo, a desiatky obchodíkov a budov na hlavnej ulici bolo vysvietených farebnými žiarovkami a svetlami. Ulice sa hemžili ľuďmi, či obchodníkmi, dobrodruhmi alebo obyvateľmi. Mali ste šťastie, pretože po vašom vstupe sa na vás troch uprelo niekoľko pohľadov, prekvapených či zlovestných. Jednoducho ste nevyzerali ako obyvatelia pustatiny. Každý okamžite vedel, že ste nováčikovia a je vás jednoduché oklamať či podviesť, najmä vo vault-suitoch. Obchodníkov návrh napokon nebol tak zlý, keďže by ste do tohoto prostredia zapadli aspoň trocha. Takto ste vzbudzovali obrovskú pozornosť.
Bolo to tu skutočne zvláštne. Niektoré veci, ktoré obchodníci predávali, vyzerali zvláštne, alebo nechutne. Všetko naokolo bolo podivné. Oblečenia ľudí, ich správanie... a ghúlovia. Ich zjav bol skutočne otrasný, ale zdalo sa, že patria medzi normálnych obyvateľov, a všetci ich berú ako rovnocenných. 

Krčma Bam Bam bola v centre mestečka, tam kde bola najväčšia koncentrácia ľudí. Samotná krčma bola samozrejme preplnená do popuku, ale s tým sa nedalo nič robiť. Pred jej vchodom okrem iných ľudí stál aj usmiaty ghúl, ktorý okoloidúcim čosi ponúkal, no všetci ho odmietali. Mohol to byť ten o ktorom Krel hovoril?

Sasha

Páčidlo ktoré som mala za opaskom vault-suitu očividne ako zbraň nepovažoval. V podstate sa predsa len jednalo o nástroj a on mal asi na mysli tie strelné zbrane. Ja som vśak bola čistá, aj keď tí dvaja nedali svoje zbrane, Agáta a Roland radšej mali v pláne ísť dovnútra. Vstúpili sme teda ešte s radou od robota do dediny, alebo .. osadenstva. Neplánovala som však nájsť krčmu ktorej informácie o lokalitách by mi boli pravdepodobne k ničomu.
Ghúlovia v tejto komunite vyzerali celkom.. bežne, na ten štýl že sa ich nikto nestránil či podobne. Rozhodla som sa, že sa to pokúsim nejak prekúsnuť, aj keď mi na prvý pohľad vôbec neboli sympatický. Celé tieto ulice.. ma fascinovali, teda.. bolo tu toľko ľudí a oćividne ich obchodníkov. Majiteľ karavany nám aspoň neklamal s tými vrchnákmi. Všimla som si že sa využíva len jeden druh, od nuca-foly, očividne to bolo dosť rozšírené pitie.. v minulosti, keď tých vrchnákov bolo toľko. Po chvíľke som narazila na Ghúla, ktorý niečo chcel, niečo žiadal, alebo skôr ponúkal prácu ? Možno to bol ten o ktorom tam vonku hovorili. Pristúpila som k nemu a len som neisto mávla rukou. 
"Zdravím ehm.." Na chvíľku som sa zarazila. "Ste ten ktorý hľadal pracovníkov? Či mechanikov?" Spýtala som sa ho a rozmýšľala som, koľko to bez takej vody a jedla v týchto končinách vydržím. Musela som rýchlo zohnať nejaké caps, inak budem nútená predsa len Vaul-suit predať a len v tielku a spodnom prádle sa mi v pustatine príliš behať nechcelo.

Po tom ako Saša k nemu prehovorila, ghúl sa tváril zarazene. Na jeho polorozpadnutej tvári sa to dalo spoznať ťažšie, ale istotne sa aspoň mierne mračil. Poobzeral sa po okolí akoby si myslel že táto skupina mladíkov vo vault-suitoch je nejaký vtip a niekto si z neho chce vystreliť. Podľa všetkého však videl len masu ľudí, a tak sa napokon obrátil k Saši.
''Ah, áno. Hľadám kohosi. Na opravu.'' Vyslovil chrapľavým hlasom a pohľadom prešiel na Rolanda. Bolo len prirodzené, že pri takejto práci očakával, že to bude muž, a nie žena. Roland len zmätene pozrel naspäť na Sašu a ghúla to dosť zmiatlo. Očividne sa nechcel pýtať trápne otázky, a tak prehovoril akoby ku celej skupine.
''Máte skúsenosti zo strojmi? Konkrétne... s motormi?'' Spýtal sa s otáznikom v očiach.

Sasha

Pozerala som sa na Ghoula, ktorý očividne cez to, že som sa sama snažila predsudky nemať, nejaké mal.
Chvíľu som ho len sledovala, ako sa tvári a.. no pohľad na jeho tvár nebol práve najpríjemnejší. Následne som však prikývla. 
"Áno, s motormi máme viac než.. bohaté skúsenosti." Aj keď mi bolo jasné že to bude pravdpeodobne úplne iný druh motorov či podobne, nevadilo to. Čo sa týkalo strojov, všetko fungovalo na rovnaký princíp.

Ghúl uznanlivo prikývol a viditeľne sa potešil.
''Je to nákladiak. Ale musím vám povedať na rovinu - museli by ste so mnou ísť von z mesta, pretože auto sem k dedine nemám ako preniesť. A navyše by ho rozkradli.'' Povedal s prižmúrenými očami. 
''Asi už zo desať ľudí ma po tejto informácii odmietlo. Všetci sa boja že ich okradnem, že na nich niekde čaká nejaká moja banda, alebo čo si ešte nevymyslia.'' Vysvetlil svoju situáciu a rozhodil rukami. 
''Ak si nechcete zarobiť a získať známeho z pojazdným nákladným autom, tak odíďte a nezdržujte ma tu.'' Dokončil svoj monológ a bol si celkom istý, že aj táto skupinka ho odmietne, no ozval sa Roland.
''Ja pôjdem určite. Neviem ako ostatní,'' obzrel sa po Saši a Agáte, ''ale ja rozhodne pomôžem.'' Odvetil, na čo sa ghúl zoširoka usmial s výrazom tváre, ktorý značil číru radosť.

Sasha

Vypočula som si ho. Predsa len.. z jeho problémov som sa dozvedela mnoho o morálke na povrchu, alebo ako to tu nazívať.. v rádiu bolo počuť pustatina tak asi.. pustatina ? Kto vie.
Každopádne som ale nemyslela že by konkrétne nás mohol okradnúť, teda .. jedine v prípade že by ukradol nás samotných, naše telá.. a spravil z nás nejakých otrokov ako v barbarovi Konanovi. Aj keď to bola len detská knížka, nevedela som si predstaviť že by niekto niečo také naozaj spravil.
"Môžete so mnou počítať tiež. Potrebujeme peniaze.. alebo aspoň nejaké jedlo a vodu.. " Povzdychla som si a len som sa veci snažila brať trocha pozitívnejšie. Nad jedným motorom mohol niekto stráviť.. dni.. museli sme to stihnúť rýchlo. Sama som už cítila páľavu v ústach od toho, ako sme už niekoľko hodín nič nevypili.. a navyše sme toho dosť vypotili pri ceste sem.