Pokojné miesto

> Jakub

Pustatina bola dnes pokojná. Aspoň zatiaľ. Bolo stále len skoré ráno a kým nastane ďalšia noc, mohlo sa toho veľa pokaziť. V týchto časoch už ľudia nevedeli kedy ich púť skončí a nikto si nebol istý ničím. Za horizontom vychádzalo slnko a vrhalo svoje lúče priamo do Jakubovej tváre. Pofukoval mierny vietor a slnko postupne odohnávalo nočný chlad. Pustatina však ešte stále spala. Zničené cesty zívali prázdnotou, zdevastované budovy ktoré ich lemovali tiež neboli práve živé a jediné čo sa tam dalo nájsť boli kopy krysieho trushu a neuveriteľný smrad. V takom prostredí sa ani nedalo spať; bolo to neznesiteľné. Jakub už niekoľko dní nenarazil na žiadne miesto, ktoré by sa dalo považovať za civilizáciu. Ani len malú dedinku. Všetko len cesty, staré benzínové pumpy a popri cestách sa rozprestierali bývalé polia, na ktorých sa kedysi pestovalo. Ale to bolo pred dlhými rokmi, ešte keď sa na oblohe neobjavili bomby chrliace oheň. Z polí teraz už boli len neúrodné a fádne pustatiny z popraskanou zemou.

Napokon Jakub pred sebou zočil akési osídlenie. Krajina tu bola rovná a tak si ho mohol všimnúť už z veľkej diaľky. Na prvý pohľad vyzeralo že je obývané priateľskými, alebo aspoň neutrálnymi obyvateľmi. Nebolo vhodné vojsť do dediny v ktorej vás zastrelili alebo zotročili po prvom kroku. Dedinka bola ohradená akousi improvizovanou hradbou zo starých plechov, plotov a nepoužiteľných áut. Z odhadu mohlo v dedinke žiť približne štyridsať až šesťdesiat ľudí. Pred bránami stála akási karavána a to bol jeden z indikátorov, že dedina je v poriadku. Nad vchodom do dediny visel názov: Kráľovce.



> Fang

Slnko ktoré vám všetkým trom svietilo rovno do očí vôbec nepomáhalo situácii. Pri východe toho ohnivého obra sa neplánovali útočné akcie práve najlepšie. Ešte pred pár hodinami ste spokojne kráčali zdevastovanou pustatinou na ktorej nebolo ani stopy po živote, ale potom ste narazili na veľmi nepríjemnú vec - akýsi kaňon, preliačinu, ktorá sa nedala obísť a jediná cesta viedla cez kaňoň. Každý skúsený pustovník vedel, že tieto miesta sú takmer vždy preplnené banditmi a je isté, že vás prepadnú a zabijú. Na takom mieste sa nedalo ochrániť ničím. Zhora mali útočníci obrovskú výhodu a svoje obete tak bez problémov postrieľali. Všetky tri ste sedeli za mohutnou skalou. Jediný problém teraz bol akýsi muž, ktorý vám sedel chrbtom pri táborovom ohni. Ako miesto na tábor si zvolil jediný vchod do kaňonu, čo bolo viac ako dosť podozrivé. V okolí mohli čakať jeho priatelia, a tých mohli byť aj desiatky...

Muž vstal, oprášil si nohavice, ruky a následne zo zeme zdvihol svoju zbraň. Začal sa podozrievavo obzerať okolo seba. Jeden pohľad uprel aj na skalu za ktorou ste sa ukrývali. Potom sa však zameral na kaňon a puškou tam zamieril. Výstrel prišiel nečakane a muž sa bleskovo hodil na zem. Strela ktorá pochádzala z kaňonu a mierila na muža presvišťala okolo vás. Očividne po ňom niekto útočil a jeho umiestnenie nebolo práve výhodné, ani príliš strategické. Síce ho už nemohli trafiť, ale zo zeme sa nemohol pohnúť, ani mieriť, ani strieľať.

Fang

Sedela som na zemi, opretá o skalu, za ktorou sme sa schovávali.
"Na lepšie miesto sme už naozaj nemohli naraziť." Zavrčala som skôr pre seba a na zlomok sekundy som vykukla. Muž sa tiež krčil v nie zrovna výhodnej pozícii. Ten teraz nebezpečenstvo nepredstavoval.
"Maja, skús nepriateľa zamerať pomocou teleskopu. Choď však z druhej strany skaly, tí odstrelovači budú zameraný na toho chudáka." Šepla som dlhovlasému dievčaťu. Maja len prikývla a prikrčila sa viac k zemi, podišla preplazila sa k okraju skaly a z kuše si odmontovala teleskopické mieridlo. Začala prehľadávať miesto, odkiaľ vychádzal výstrel. Potrebovala som nejaký plán a pevne som dúfala, že bude ten nepriateľ dosť blízko na to, aby tam Maja mohla s kušou dostreliť. Prezerala som si pri tom kaňón, či by sa na jeho stenu nedalo vyliezť. Katarína zatiaľ len sedela a.. spala. Aspoň to tak vyzeralo. Moc ju táto situácia netrápila. Ona predsa len nebola zrovna ten mozog, ktorý sa v našej skupine nejakým psychickým spôsobom uplatňoval.

> Fang

Muž stále ležal na zemi bez jediného pohybu. Asi nebol neskúsený - bolo mu jasné, že pri akomkoľvek pohybe ho nepriateľ zamerá, nájde a potom si nájde lepšie položené miesto aby ho dorazil. Z tmavých tieňov kaňonu vyletel druhý náboj. Tentoraz letel nie na muža, ale ku skale kde ste sa ukrývali. Pravdepodobne si útočník všimol aj vás. Maja zbytočne neriskovala a z bezpečia skaly sa vyklonila len na krátke nakuknutie hneď po výstrele. Nestrieľal nikto. Bolo samozrejmé, že útočník je zatiaľ sám, aspoň podľa intenzity streľby. Ale to mohla byť pasca. Maja v takejto situácii nemohla riskovať dlhé zamieravanie teleskopom.

Ozval sa tretí výstrel. Tentoraz znova mieril na muža. Hlina asi dva metre od pustovníka sa rozprskla. V tom bleskovo vyskočil zo zeme a šprintoval ku vašej skale. Ten útočník musel stále prebíjať, ale aj napriek tomu sa ozval iný výstrel. Preletel okolo mužovej hlavy len veľmi tesne. Napokon sa mu podarilo došprintovať ku skale, kde sa prekvapene zastavil, ale až po tom ako sa bezpečne ukryl.
Neviem kto ste, ale sú tam minimálne dvaja. A dúfam, že nepatríte k nim. Povedal zamračene a v rukách pevne zovrel svoju pušku. Bol pripravený strieľať a zobrať aspoň niekoľko raiderov pred tým ako sám zomrie.